Východobulharský kôň sa vyvinul na konci 19. storočia v žrebčíne Vasila Kolarova pri Šumene a v Božurišti pri Sofii v Bulharsku krížením miestnych koní s arabmi, angloarabmi, anglickými plnokrvníkmi a anglickými polokrvníkmi. Po ustálení charakteristických vlastností sa na zlepšenie kvality plemena primiešavali už iba anglické plnokrvníky. Plemeno bolo zaregistrované v roku 1951. Východobulhar je veľmi príťažlivý a nesmierne ušľachtilý kôň s kvalitami, ktoré vynikajú vo všetkých oblastiach jazdectva od skokov po drezúru a je veľmi užitočný aj ako ľahké ťažné zviera. Má typicky pokojnú, ale energickú povahu a je pekne stavaný s dobrým exteriérom. Čo sa týka vzhľadu, má peknú hlavu s rovným profilom a veľkými vľudnymi očami. Hlavu musí mať správne nasadenú na elegantnom svalnatom krku, ktorý je dosť dlhý a zavažuje sa k výraznému kohútiku. Má kvalitné, mocné plecia, široký a hlboký hrudník, dlhý rovný chrbát, mierne zrazený zadok a dobre stavané dlhé, pevné nohy, Prevažne sú to ryšiaky, hnedáky alebo vraníky s výškou od 150 do 160 cm.